1973 |
![]() |
![]() |
Podnety pre vznik súboruSpišský súbor piesní a tancov vznikol z iniciatívy Mestského výboru KSS. Jeho vznik si vynútila potreba jedného domáceho folklórneho telesa, ktoré by reprezentovalo okres a ktoré by vypĺňalo medzeru doposiaľ len kupovaných programov k rôznym príležitostiam od iných okresov. Súčasne vytvorením súboru sa naviazalo na tradíciu súborov, ktoré v minulých rokoch v meste jestvovali ( pri ONV v polovici päťdesiatych rokov a v rokoch 1965 – 68 pri osvetovom dome súbor „Spišiak“). Organizačnú prípravu založenia súboru uskutočnilo Kultúrne a spoločenské stredisko mesta Spišská Nová Ves za priamej pomoci predsedu MsV KSS Karola Voisa, MsNV okresnej odborovej rady v Spišskej Novej Vsi. Za ich úsilia boli združené finančné prostriedky zo 41 podnikov, závodov a inštitúcií. K 1. sept. 1973 združené finančné prostriedky činili sumu 187 700 Kčš. Umelecké vedenie súboruPo finančnom zabezpečení prikročilo sa k organizovaniu umeleckého vedenia súboru. Ján Harničár vyhliadol a uskutočnil pohovor s týmito ľuďmi:
Všetci štyria súhlasili s návrhom a prijali uvedené funkcie. Po vytvorení umeleckého vedenia prikročilo sa k náborom členov do tanečnej, speváckej a hudobnej zložky. Náborom sa získalo prvých tridsať členov, ale už v priebehu týždňa ich počet stúpol na osemdesiat. Založenie súboru1.októbra 1972 bola ustanovujúca schôdza súboru za účasti tíchto členov:
Prvá skúška tanečnej zložky1.októbra 1972 sa uskutočnila prvá pracovná skúška tanečnej zložky v telocvični VI. Základnej deväťročnej školy na Kožuchovej ulici v Spišskej Novej Vsi. Zúčastnilo sa jej 79 tanečníkov za harmonikového doprovodu J. Karasa, pod vedením J. Butelu a M. Almášiho. Začínali vnikať do začiatkov tanečného umenia. Hudobná zložkaVýber do hudobnej zložky bol uskutočnení na základe poznania hudobníkov nášho okresu a ich vzťahu k folklóru. V novembri začali skúšky ľudovej hudby v miestnostiach KaSSM na ul. Sovietskej Armády č. 42. V hudbe účinkovali:
Nácvik začal z nôt, okrem cimbalistu, ktorý doprevádzal podľa sluchu. Neskôr pre slabšiu hudobnú pamäť a vysoké požiadavky týkajúce sa financií a zabezpečenia výhodného postavenia Škopa, muselo sa prikročiť k výmene cimbalistu. Ešte v novembri nastúpil Ján Faglic zo Spišských Vlách, učeň Východoslovenských železiarní v Košiciach ako nový cimbalista do ľudovej hudby súboru. Spevácka zložkaSpevácka zložka súboru začala činnosť za sťažených podmienok, nakoľko nábor do speváckej zložky nebol, a tak tie dievčatá, ktoré v tanečnej zložke neobstáli, boli preradené do spreváckej zložky. I napriek týmto ťažkostiam intenzívnou prácou a systematickým nácvikom sa stala rovnocennou zložkou hudobnej a tanečnej. KonferenciériZa konferenciérov boli vybraní Bibiana Hardoňová, Branislas Sopúch, pracovníci KaSSM a Jozef Kopecký pracovník Okr. osv. strediska v Sp. Novej Vsi. Umelecké slovo bolo slabou stránkou súboru, hlavne pre malú umeleckú pôsobivosť textov. Okrem pravidelných skúšok boli uskutočnené aj sústredenia súboru, ktoré prispeli k utuženiu kolektívu a zvýšeniu kvalít súboru. Konali sa v piatok odpoludnia, v sobotu a v nedeľu. Nácvik na sústredenia trval dlho do noci a vďaka vytrvalosti a nadšeniu vedúcich i členov súboru v krátkom období bol nacvičení jednohodinový program. Prvé sústredenie bolo 17. - 19. novembra na Čiernej Hore. V priebehu práce niektorí svojimi schopnosťami na náročný tanečný a spevácky prejav nestačili tak boli vystriedaní novými záujemcami o folklór. Prvé tance súboruPrvé tance, ktoré súbor začal nacvičovať boli: Dupkaca karička – zo ženskou tanečnou zložkou a Parobské sólo – s mužskou tanečnou zložkou. Obidva tance ale najmä Dupkacu karičku choreograf vybral úmyselne ako prvkové a technicky jednoduchšie, čo bolo v začiatkoch technicky nepripravených tanečníkov nutné. Obidva tance tématicky čerpajú zo Zemplínskej oblasti. Dupkaca karička je charakteristický kolesový tanec dievčat, ktorý tancovali v prestávke medzi párovími tancami a tak udržiavali radostnú náladu prítomných. Parobské sólo je rozkazovačný tanec v ktorom vedúca osobnosť medzi mládencami predtancuje určité „cifry“, ktoré na jeho príkaz ostatní tanečníci opakujú. Charakteristické je v ňom „čapášovanie“- udieranie dlaňami v rytme o čižmy, stehná. Po týchto dvoch tanečných číslach prikročilo sa k nácviku z oblasti Spiša a tancom Regrútska rozlúčka zo Spiša. V tomto tanci boli uplatnené nové prvky štylizovaného folklóru. Zobrazuje odchod mládencov na zákl. Vojenskú službu. Úvodné rýchle tempo vystrieda žartovná scéna, príchod richtára a lyrický záver odchodu regrútov. Z oblasti horného Spiša čerpá námet Goralský tanec, ktorý s menšími obmenami je tancom bývalého súboru „ Spišiak“ (choreograf taktiež Jozef Butela). Prvkovo náročný tanec je pôsobivý pre zvláštnosť prejavu goralskej oblasti, tak po tanečnej ako i hudobnej stránke je zaujímavý, technicky kladie na tancujúcich vysoké požiadavky a doplnený krásnymi goralskými krojmi je pôžitkom pre oči diváka. V poradí štvrtým tancom boli Zemplínski zaľúbenci. Tématicky siaha do oblasti uvedené v samotnom názve. Jeho hlavnou myšlienku je láska, 2úbosť dvoch mladých ľudí. Lyrické stretnutia mladej dvojice sú prerušované kolektívnym tancom, čím tanečný obraz strieda živšie miesta s citove pôsobivejšími a kľudnejšími. Materiálne vybavenie súboruSúbor začal pracovať bez akéhokoľvek materiálu. V začiatkoch sa uskutočnil nákup hudobných nástrojov a to: cimbal, contrabas, husle, viola, klarinet a harmonika. Od Okr. Osv. Strediska v Spišskej Novej Vsi sa administratívnou dohodou previedol spišský kroj a to 12 ženských a 18 mužských. Pre spevácku zložku sprostredkovalo sa ušitie krojov počte 20 z oblasti Spiša, Hnilecká dolina v Jaklovciach. |